| Byť najlepším v čomkoľvek, bez ohľadu na to, či ide o boj, šport, obchod alebo školu, si vyžaduje odhodlanie a vnútornú silu. Nezlomná sila, získaná tréningom karate nám pomáha dosiahnúť pružnosť myslenia, aby sme vydržali osobné prehry, ktoré nemilosrdne zkúšajú každého z nás na našej životnej púti. ...Cez karatedó je možné dosiahnuť svoje najväčšie osobné víťazstvo, a to víťazstvo nad samým sebou. (P.McCarthy, záver z prekladu BUBIŠI). | |
| Koncom roku 1981, kedy sa vlastne začala tvoriť história karate v Trstenej, som vedel o karate ako o bojovom umení len toľko, že pochádza z Okinawy. Mal som vtedy „oranžový opasok“, bol som mladý a chcel som naďalej cvičiť karate. Uvedomoval som si, že samému sa mi bude ťažko cvičiť, a tak akosi sa zrodila myšlienka o založení karate. Ako všetky začiatky ani tento nebol bez počiatočných ťažkostí. Tunajší ľudia o karate nevedeli nič a ich predstava bola zúžená iba ak na možné bitky a výtržnosti. Našťastie trpezlivé vysvetľovanie o tom, že karate nie je „bitkársky“ šport, ale že je to v prvom rade umenie, ktoré má svoju etiku a etiketu, presvedčili vtedajších kompetentných, že aj v malom oravskom mestečku by takéto niečo mohlo byť. |  |
|
Už pri prvom stretnutí potencionálnych karatistov v novembri 1981 bolo vidieť, že o tento netradičný „šport“ bude veľký záujem a keď sa o pár týždňov konal prvý tréning, stretlo sa v telocvični vyše 60 nadšencov vo veku od 10 do 30 rokov. Pre veľkú fyzickú ale aj psychickú náročnosť u veľa cvičencov počiatočný elán rýchlo vyprchával a veľa ich to vzdalo. Na šťastie prichádzali ďalší záujemcovia, takže telocvičňa bola neustále plná. To stačilo na to aby sa už v septembri 1982 z krúžku mohol stať oddiel karate pri TJ Slovan Trstená a do konca roka 1982 bol oddiel začlenený do krajských a aj slovenských štruktúr karate. Veľmi významným rokom, čo sa týka napredovania oddielu, považujem rok 1985. Oddiel sa v tom období už pravidelne zúčastňoval rôznych súťaží a to ako na úrovni okresu (popri dolnokubínskom a našom pôsobili na Orave aj oddiely karate v Námestove a Oravskom Podzámku) tak aj na úrovni kraja. Na prelome mesiacov február a marec skupina vtedy najoddanejších a technicky najvyspelejších cvičencov (Jana Ladňáková, Jozef Lepáček, Jozef Ulrich a Sergej Savin) absolvovala trénerský a rozhodcovký kurz . Noví tréneri sa mohli naplno venovať nádejným karatistom, ale predovšetkým, mohla sa začať systémová práca s deťmi a mládežou. Táto skutočnosť bola pre trstenské karate azda najdôležitejším momentom. Vtedy som si to tak ani neuvedomoval, ale neskôr sa ukázalo, prečo to bolo také významné. Prvé „veľké“ výsledky na poli športovom, sa dostavili pomerne rýchlo. Žiačka Aďa Vessová, získala 2.miesto na majstrovstvách Slovenska už v novembri roku 1985 v kategórii KATA. To, že sa oplatilo investovať energiu do mladých ľudí, sa nakoniec ukázalo naplno o pár rokov neskôr. Po spoločenských zmenách, ktoré nastali po roku 1990, kde z rôznych dôvodov hrozil aj zánik karate v Trstenej, sa práve vtedy chytila iniciatívy „mladá“ generácia na čele s Milanom Šalkom a Jozefom Štefanidesom. No a Jozef Štefanides, ktorý sa zhodou okolností ešte ako chlapec niekedy koncom roku 1981 zúčastnil prvého tréningu, vedie trstenské karate doteraz, a to veľmi úspešne. Lenže to už je iná história. Miroslav Gatial |
|
2% z vašej dane ...
Prispejte 2 % z Vašej dane pre činnosť Karate klubu Trstená
Tlačivá pre zamestnancov je možné
stiahnuť TU
